Syndróm chorých budov. Ako mu predchádzať nielen pomocou tieniacej techniky?

Syndróm chorých alebo tiež nezdravých budov je termín, ktorý označuje zle navrhnuté, nedomyslené alebo na zlých miestach postavené domy. Tieto stavby negatívne pôsobia na zdravie človeka. Objaviť sa môžu bolesti hlavy, nevoľnosť, alebo podráždenie očí. Zistite, ako sa týmto ťažkostiam vyhnúť a ako si zabezpečiť zdravý domov.

Obrázok: Syndróm chorých budov sa prejavuje na zdravotnom stave človeka.

Syndrómom chorých budov trpia ľudia

Syndróm chorých budov má skratku SBS, ktorá vychádza z anglického názvoslovia Sick Building Syndrome. Nejde o to, že by bola chorá samotná budova, ale ľudia, ktorí ju obývajú. V roku 1984 bolo podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týmto syndrómom zasiahnutých zhruba 30% obyvateľov USA a Európy, v roku 2002 sa tot číslo vyšplhalo až na 60%.

Ani Slovenskej republike sa tento problém nevyhýba a údajne ním trpia až dvaja ľudia z troch, čo je trochu alarmujúca správa. Štatistiky, ktoré vyplývajú z informácií zhromaždených Štátnym fondom životného prostredia, ukazujú, že sa syndróm chorých budov týka predovšetkým škôl, firiem, kancelárií, zdravotníckych zariadení a opatrovateľských domov. Riešenie pritom môže byť celkom jednoduché: lepšia kvalita prostredia v budove vám zaistí vhodná ventilácia či tieniaca technika.

Ako spoznať nezdravú budovu

Ľudia, ktorí trávia čas v chorých budovách, najčastejšie trpia:

• bolesťami hlavy,
• závratmi,
• nevoľnosťou,
• podráždenými očami, čo sa prejavuje slzením, pálením alebo svrbením,
• podráždením dýchacích ciest,
• suchým kašľom a suchou kožou,
• citlivosťou na pachy,
• chrapľavosťou hlasu,
• rôznymi alergiami a podobne.

Kvôli ťažkostiam môže dochádzať aj k zmenám osobnosti alebo k zníženiu koncentrácie a efektivity práce. Týmto ľuďom sa obvykle uľaví ihneď po opustení priestoru. Môže sa však stať, že dôjde k trvalým následkom (napríklad vznik alergie, astma) a chronickým ochoreniam.

Čo spôsobuje syndróm chorých budov

Faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú prostredie v budovách, môže byť hneď niekoľko. Predstavíme si tie najdôležitejšie.

Vyššia vlhkosť a vznik plesní

Vlhkosť a z nej prameniaci vznik plesní majú na svedomí nekvalitné stavebné technológie používané nielen pri stavbe nových domov, ale tiež pri rekonštrukciách. Budova sa zateplí, kastlové okná sa vymenia za lacné plastové a v budove dôjde ku vzduchovému vákuu, čo znamená, že sa do budovy nedostáva čerstvý vzduch. Kvôli tomu sa dom začne "potiť" a držať vlhkosť. Vo vlhkom prostredí sa dobre darí hubám a plesniam, čo rozhodne nie je pre ľudský organizmus prospešné. Optimálna vlhkosť v miestnosti by sa mala pohybovať v závislosti na ročnom období: v zime medzi 45 až 65% a v lete medzi 40 až 60%. Optimálne by sa tak mala po celý rok blížiť 50%.

Chemické znečistenie

Z vonkajšieho prostredia môžu do budov kvôli zle umiestneným otvorom pre vetranie, komínom, ale aj oknám vnikať škodlivé látky uvoľňujúce sa z výfukov motorových vozidiel. Medzi ďalšie nebezpečné látky, ktoré sa touto cestou do budovy môžu dostať, patrí radón, formaldehyd, azbest, prach alebo olovené náterové hmoty.

Za vnútorné zdroje chemických nečistôt sa považujú prchavé organické zlúčeniny (VOC - volatile organic compound). Vylučovať ich môžu lepidlá, čalúnenia, koberce, kopírky, drevené výrobky alebo čistiace prostriedky. Prostrediu neprospieva ani cigaretový dym alebo splodiny vznikajúce zo sporákov, krbov a priestorových ohrievačov.

Biologické znečistenie

Spadajú sem pele, baktérie, vírusy, huby, plesne a podobne. Spravidla sa zhromažďujú v znečistených vodách zle udržiavaných zvlhčovačov bez UV-C technológie alebo v odvodňovacom potrubí. Živnou pôdou však môžu byť aj koberce, tepelná izolácia a čalúnenie. Biologickú kontaminácii môžu prenášať aj vtáky alebo hmyz. U ľudí sa vplyv týchto látok negatívne prejavuje horúčkou, kašľom, zimnicou, bolesťou hrudníka alebo alergiami.

Nedostatočný prísun vzduchu

Kvôli zlým stavebným postupom, ktoré majú znížiť energetickú náročnosť, dochádza k takému izolovaniu budov, ktoré zhoršuje vonkajšiu ventiláciu a prístup čerstvého vzduchu. Redukovaná ventilácia je spravidla nedostatočná pre udržanie zdravia a pohodlia osôb pohybujúcich sa v budove.

Elektromagnetické žiarenie

Na obyvateľov môžu negatívne pôsobiť tiež trúby, počítače a televízory, ktoré vydávajú elektromagnetické žiarenie ionizujúce vzduch.

Zlé osvetlenie, akustika a ergonómia

Syndróm chorých budov sa prejavuje častejšie u ľudí pracujúcich v tzv. open space než u pracovníkov s vlastnou kanceláriou. Príčinou môže byť nedostatok prirodzeného svetla, zlá akustika aj vysoká vlhkosť. Príznaky sa prejavujú skôr v priestoroch, kde je inštalovaná klimatizácia ako v priestoroch s riadeným vetraním pomocou rekuperácie.

Obrázok: Syndrómom chorých budov sú najviac ohrození ľudia pracujúci v open space.

Preventívne opatrenia

• Aby ste zmiernili prejavy syndrómu chorých budov, pravidelne vetrajte a starajte sa o prísun čerstvého vzduchu.
• Vykurovanie, vetranie a klimatizácia (HVAC) by mali byť navrhnuté tak, aby spĺňali normy vetrania. Dôležitá je aj ich správna prevádzka a údržba.
• Odstráňte zdroje znečisťujúcich látok. Namiesto kobercov položte tvrdú podlahu, obmedzte používanie elektronických súčiastok a podobne.
• Nechajte do priestorov vnikať prirodzené svetlo, napríklad cez svetlíky. Vzduch prečisťujte pomocou kvetín absorbujúcich oxid uhličitý a formaldehyd.
• Používajte vzduchové filtre a vysávajte vysávačom s HEPA filtrom, v priestoroch nefajčite.
• Pri stavbe nového domu dbajte na stavebné zásady pasívnych domov, ale aj na miesto, kde bude dom stáť.

Zdravý život v zdravých domoch

Ak sa chystáte stavať, ideálnym odrazovým mostíkom je pasívny dom. Energeticky úsporné domy sú investíciou do budúcnosti. Okrem toho, že sa snažia maximálne využívať obnoviteľné zdroje, šetria vaše náklady na život v dome. Na čo všetko sa pri stavbe zamerať?

• Pre stavbu vyberajte taký pozemok, ktorý je dostatočne vzdialený od priemyselných centier a frekventovaných ciest.
• Konštrukcia stavby by mala byť z netoxických stavebných materiálov.
• Steny, podlahy aj stropy by nemali byť náchylné na vznik plesní a húb.
• Garáž či pivnica by mala byť vodotesná a dobre vetraná.
• Likvidácia stavebných materiálov by nemala viesť k znečisteniu životného prostredia a pri stavbe by ste mali využívať stavebné postupy, ktoré nevyužívajú neobnoviteľné zdroje.
• V interiéri by malo byť čo najviac prírodného materiálu a svetla.
• Zamerajte sa na optimálnu reguláciu prirodzenej vlhkosti a udržiavanie tepla.
• Využívajte obnoviteľné zdroje energie (napríklad solárnu energiu).
• Pre zateplenie a izoláciu používajte sklenenú alebo kamennú vlnu či extrudovaný a expandovaný polyester.

Obrázok: Úsporné domy čerpajú energiu z obnoviteľných zdrojov.

Základnou myšlienkou energeticky úsporných domov je nízka spotreba energií. Vďaka kvalitnému oplášteniu domu a zatepleniu fungujú ako termoska. To znamená, že v chladnejšom období uniká von len malé množstvo tepla, čo znižuje nároky na vykurovanie. Ročná spotreba tepla na vykurovanie je u pasívnych domov len okolo 30 kWh / m2, pri nedostatočne zateplenom dome sa táto hodnota šplhá až na 150 kWh / m2. Celková úspora energií môže byť v porovnaní s klasickým domom až 90%.

K zníženiu ekologickej záťaže dochádza nielen vďaka využívaniu obnoviteľných zdrojov energie, ale aj používaním najúspornejších spotrebičov.

Optimálna výmena vzduchu vďaka rekuperácii

V pasívnych domoch sa výmena vzduchu vykonáva pomocou rekuperačnej jednotky. Tá odvádza znečistený vzduch z miestnosti von a využíva pritom jeho teplotu, ktorou ohrieva čerstvý vzduch prichádzajúci z vonku. Vďaka tomu je v miestnostiach vždy dostatok čerstvého vzduchu s optimálnou teplotou. Aby bol potenciál rekuperácie maximálne využitý, neodporúča sa prílišné vetranie oknami alebo dverami.

Aj pri starších domoch sa môžete rozhodnúť pre inštaláciu centrálnej rekuperácie, čo však vyžaduje pomerne veľký stavebný zásah. Je teda vhodné ju inštalovať počas rekonštrukcie. V prípade, že sa do tak zásadnej stavebnej úpravy nechcete púšťať, môžete zvoliť rekuperáciu izbovú, ktorá je však vhodná skôr do menších miestností, medzi ktoré patria napríklad spálne. Izbová rekuperácia je ideálna do miestností, ktoré nemajú okno, alebo v ktorých je vetranie náročné.

V prípade, že bývate pri frekventovanej ceste, oplatí sa investovať do čističky vzduchu. Jej obstaranie však neznamená, že nemusíte vetrať. Pri bežnej činnosti vyprodukuje jedna osoba za hodinu zhruba 15-20 litrov oxidu uhličitého, čo vyžaduje najmenej 20-30 m3 čerstvého vzduchu na osobu za hodinu, aby bola dodržaná optimálna hodnota koncentrácie oxidu uhličitého, ktorého by v miestnosti malo byť menej ako 1 000 ppm (parts per milión). Čistička vzduchu vzduch vyčistí od alergénov, prachu a ďalších miniatúrnych čiastočiek nečistôt, ale nevyrobí čerstvý vzduch.

Dostatočný pohyb na čerstvom vzduchu

Aj keď budete mať rekuperáciu, nevyhýbajte sa pobytu na čerstvom vzduchu. O príjemne strávené dni sa postará pergola, ktorá môže nadväzovať rovno na váš dom, alebo stáť samostatne v záhrade. Dnešné pergoly sa vyrábajú z odolných materiálov, ktoré spravidla nevyžadujú údržbu. Najlepší je v tomto ohľade hliník.

Výhodou pergoly je predovšetkým to, že pod ňou môžete sedieť za akéhokoľvek počasia. Ak sa rozhodnete pre pergolu s posuvným zasklením, získate navyše aj zimnú záhradu, ktorú môžete využívať aj v zime.

Pobyt na čerstvom vzduchu pozitívne pôsobí na myslenie a náladu. V lete navyše vaše telo prirodzeným spôsobom získava vitamín D.

Obrázok: Pod pergolou môžete svoj voľný čas tráviť celoročne.

Zdravé interiérové prostredie vďaka tieneniu

Vonkajšie rolety udržujú v miestnosti optimálnu teplotu, vďaka čomu ušetríte za kúrenie aj klimatizáciu. Na zabudovanie vonkajších roliet je dobré myslieť už pri plánovaní novostavby alebo pred rekonštrukciou. Vďaka tomu, že sa s nimi bude počítať už v projekte, nebudú uberať priestor pri výhľade z okna, alebo sa kvôli nim nebude musieť odstraňovať zateplenie. Včasné riešenie navyše prispieva k estetickejšiemu vzhľadu oproti dodatočnej montáži do už hotovej stavby.

Typy inštalácie vonkajších roliet

Inštalácia vonkajších roliet sa líšia podľa toho, či ide o novostavbu alebo rekonštrukciu. Pri rekonštrukcii sú už hotové preklady, takže je potrebné zistiť, či a ako hrubé sa plánuje zateplenie. Vďaka znalosti tejto informácie sa môže zateplenie upraviť tak, aby sem bolo možné umiestniť podomietkové prvky (schránky pre vonkajšie žalúzie alebo podomietkové roletové boxy).

Pri novostavbe je vhodné s vonkajším tienením počítať už v projekte. Vďaka tomu je možné naplánovať takmer akýkoľvek typ tienenia. Pripraviť sa môžu napríklad univerzálne preklady pre rolety a žalúzie, alebo sa môže hrubá stavba upraviť tak, aby vznikla kapsa. Rovnako je možné štandardné preklady a všetky podomietkové prvky schovať do zateplenia domu.

Možná je tiež neskoršia inštalácia, ktorá sa vykonáva priamo do rámu okna alebo do ostenia.

Obrázok: S vonkajším tienením počítajte už v projekte.

Výhody vonkajších roliet

Vonkajšie rolety váš domov zateplia, odhlučnia, zabezpečia a spomedzi všetkých tieniacich prvkov najlepšie ochránia pred nežiaducim priamym svetlom. Prepúšťajú len minimum svetla, takže s nimi v spálni vytvoríte optimálne prostredie pre zdravý spánok.

Úspora energie a ochrana životného prostredia

Vonkajšie rolety znižujú spotrebu energie tým, že zabraňujú úniku tepla z interiéru, ale aj prehrievaniu budovy. Vďaka tomu šetria palivo aj energetické zdroje. Pri spustených roletách je únik tepla zo starej zástavby znížený približne o 30-40%, ale záleží na stave budovy. Pri dnešných typoch okien a nízkoenergetických domov dokážu ušetriť až 25% energií potrebných na klimatizáciu a vykurovanie.